100IKFILOZOFIA
PRE ŽIVOT
100IK / ČASOVÁ OS

Ľudia, ktorí formovali stoicizmus.

Viac než dvetisíc rokov hľadania dobrého života. Spoznaj učiteľov, mysliteľov a autorov, ktorí stoické myšlienky rozvíjali, uchovávali a prinášajú ich do dnešnej doby.

01

Grécke korene

približne 334 – 262 pred n. l.
Zakladateľ školy

Zenón z Kitia

Na aténskom maľovanom stĺporadí založil okolo roku 300 pred n. l. školu, ktorá dala stoicizmu meno. Za základ dobrého života považoval cnosť a súlad s prírodou.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
približne 331 – 230 pred n. l.
Zenónov nástupca

Kleanthés z Assu

Druhý vedúci stoickej školy v Aténach. Zachoval a rozvíjal Zenónovo učenie; jeho Hymnus na Dia je vzácnym zachovaným textom ranej stoy.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
približne 280 – 207 pred n. l.
Systematik stoicizmu

Chrysippos zo Solov

Tretí vedúci školy zásadne rozpracoval stoickú logiku a filozofický systém. Pre jeho vplyv býva označovaný za druhého zakladateľa stoicizmu.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
približne 185 – 110 pred n. l.
Most medzi Gréckom a Rímom

Panaitios z Rodosu

Predstaviteľ strednej stoy, ktorý pomohol priblížiť stoické myšlienky rímskemu prostrediu. Venoval sa najmä etike a praktickým povinnostiam človeka.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
približne 135 – 51 pred n. l.
Filozof a bádateľ

Poseidónios z Apameie

Stoický filozof, historik a prírodovedec pôsobiaci na Rodose. Spájal filozofiu so skúmaním prírody a patril k významným učencom svojej doby.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
02

Rímsky stoicizmus

približne 4 pred n. l. – 65 n. l.
Filozof a rímsky štátnik

Lucius Annaeus Seneca

Rímsky autor a poradca cisára Nera. V Listoch Luciliovi a filozofických esejach premýšľal o čase, hneve, priateľstve a každodennom pestovaní charakteru.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
približne 30 – pred 101/102 n. l.
Učiteľ praktickej cnosti

Gaius Musonius Rufus

Epiktétov učiteľ kládol dôraz na konanie a skromný život. Zastával názor, že ženy aj muži majú dostať filozofické vzdelanie, pretože cnosť je pre oboch rovnaká.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
približne 55 – 135 n. l.
Učiteľ vnútornej slobody

Epiktétos

Z niekdajšieho otroka sa stal učiteľ filozofie. Rozlišoval medzi tým, čo máme v moci, a tým, čo nie; jeho učenie zachoval žiak Arrianos v Rozpravách a Rukoväti.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
121 – 180 n. l.
Cisár a filozof

Marcus Aurelius

Rímsky cisár, ktorého osobné zápisky poznáme ako Hovory k sebe. Pripomínal si v nich povinnosť voči druhým, pominuteľnosť života a zodpovednosť za vlastné úsudky.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
03

Novoveká obnova

1547 – 1606
Predstaviteľ neostoicizmu

Justus Lipsius

Flámsky humanista obnovoval záujem o stoicizmus v renesancii. V diele O stálosti a ďalších prácach sa usiloval spojiť stoickú etiku s kresťanstvom.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
04

Moderné hlasy

1922 – 2010
Historik antickej filozofie

Pierre Hadot

Francúzsky filozof ukázal antickú filozofiu ako spôsob života a súbor duchovných cvičení. Jeho výklad Marca Aurelia ovplyvnil novodobý záujem o stoickú prax.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
nar. 1964
Súčasný filozof a autor

Massimo Pigliucci

Autor knihy How to Be a Stoic prepája antickú etiku so súčasným životom. Zdôrazňuje charakter, rozumné rozhodovanie a občiansku angažovanosť.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
nar. 1972
Psychoterapeut a autor

Donald Robertson

Prepája stoické učenie s kognitívno-behaviorálnou terapiou. V knihách vrátane How to Think Like a Roman Emperor približuje psychologické využitie stoických cvičení.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
nar. 1987
Popularizátor stoicizmu

Ryan Holiday

Americký autor kníh The Obstacle Is the Way a The Daily Stoic. Stoické témy sprístupňuje širokému publiku cez krátke texty a príklady z každodenného života.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗
pôsobí v 21. storočí
Autor a popularizátor stoicizmu

Matthew Van Natta

Autor knihy The Beginner’s Guide to Stoicism, tvorca podcastu Good Fortune a webu Immoderate Stoic. Vo svojich textoch sa sústreďuje na každodenné uplatňovanie stoickej filozofie v modernom svete.

Zdroj a ďalšie čítanie ↗

Výber významných osobností, zoradený podľa narodenia v rámci období; pri Matthewovi Van Nattovi uvádzame obdobie pôsobenia, pretože rok narodenia nie je v použitom zdroji uvedený. Pri antických autoroch sú niektoré dátumy približné a medzi zdrojmi sa líšia. Moderná časť zahŕňa aj bádateľov a popularizátorov; nejde o neprerušený rad vedúcich jednej školy. Avatary sú symbolické ilustrácie s iniciálami, nie historické portréty.